Prílišná sebakritickosť a nízka sebadôvera? Keď sa vďaka úspechu cítiš byť podvodníkom, možno trpíš imposter syndrómom

Medzi príznakmi sa môžu objavovať aj ľahké depresívne nálady, úzkosti, vyhorenie alebo znížená pracovná spokojnosť, ale nie je to pravidlo. Väčšinou sú to perfekcionisti, ktorí sa vyhýbajú kritike, musia byť vo všetkom 100%-tní a odmietajú flexibilitu. Pracujú nadčasy, nevedia oddychovať, spochybňujú sa a dostatočne si neveria. Niektorí majú tendenciu byť superhrdinami, kde svoje kompetencie hodnotia na základe toho, ako veľmi dokážu multitaskovať, a koľko rolí môžu súčasne zastávať. Ich cieľom je dokázať, že druhí sa mýlia a od okolia chcú získavať súhlas ich správnosti, preto pracujú nadoraz, tvrdšie ako ostatní. Taktiež trpia syndrómom „experta“, kedy veria, že musia vedieť všetko o všetkom, zhromažďujú si všetky možné informácie o danej téme a vynakladajú veľmi veľa času, energie a úsilia do plánovania, ako na vykonanie akcie. Stáva sa, že sa vyhýbajú výzvam, napríklad aj čo sa týka uchádzania sa o pohovor, ak nespĺňajú všetky kritériá, pretože ich sužuje strach z odhalenia, že nevedia dosť. Niektorí so syndrómom podvodníka sa domnievajú, že sú prirodzenými géniami, kedy sú zvyknutí na to, že sa im má stále dobre dariť aj bez vynaloženia úsilia, lebo napr. „boli študentmi s A-čkami a sú považovaní za inteligentných.“ Očakávajú, že všetky zručnosti nadobudnú instantne, preto sa vyhýbajú novému učeniu, aby nezistili, že v určitých schopnostiach nie sú hneď dobrí. Sú to väčšinou sólisti, pretože sú presvedčení, že kompetentnosť dosiahnu iba keď pracujú sami, požiadanie o pomoc považujú za slabosť a prejav nedostatočnosti.