V tomto článku sa dočítate, ako by mala vyzerať konštruktívna spätná väzba, aby padla na úrodnú pôdu. Kvalitná spätná väzba totiž (podľa štúdie Western Michigan University) dokáže zvýšiť produktivitu zamestnanca až o 5 – 20%.
Aké emócie vo vás vyvoláva slovo „kritika“? Pravdepodobne to nie sú práve príjemné pocity. Kritika je však prirodzenou súčasťou našich životov, ba dokonca je žiaduca. Chceme predsa, aby sa veci zlepšovali.
Biologicky sa totiž mozog zameriava na negatíva a hrozby. Kritika prirodzene vzbudzuje strach o vlastnú identitu a postavenie v rámci spoločenstva. Takéto automatické reakcie síce mali význam v dobe lovcov a zberačov, no v súčasnosti nám už nejde o holý život a často nám skôr škodia. Vo vlastnom záujme by ste sa preto mali naučiť nielen správne podať, ale aj vedome prijať kritiku ako hodnotnú informáciu, ktorá vás môže posunúť ďalej.
Ak sa uspokojíte s málom alebo s malými cieľmi, budete nimi obmedzovaní a nebudete rásť v rozsahu, v akom by ste mohli. Ostávate vo vašej bezpečnej – komfortnej zóne, nerobíte takmer žiadne chyby, ale ani sa nerozvíjate. Ak však zvýšite vaše nároky, skúšate nové veci, pracujete na zlepšovaní samých seba, dávate si veľké ciele, prekonávate sa, rastie aj váš výkon a osobný potenciál.
Ako sa hovorí, „kto nerobí chyby, nič nerobí“ alebo „kto robí, robí chyby“. Úspech dosiahnete aj vďaka schopnosti prekonávať nezdary a učením sa z (nielen) vlastných chýb. Nikto sa nestal úspešný bez toho, aby nemusel čeliť aj vlastným chybám a zlyhaniam. Práve naopak, tým, že niečo robíte, ste aktívni, konáte, skúšate, experimentujete, prechádzate vzostupmi aj pádmi. Štatisticky sa občasným pádom jednoducho nevyhnete.
Aj samotná evolúcia je výsledkom neustálej snahy zlepšovať sa, hľadať a tvoriť nové spôsoby a cesty na čokoľvek. Všetky úspešné osobnosti, poprední podnikatelia, vynálezcovia či umelci sa stali tým, kým sú, len vďaka tvrdej práci a vlastným omylom. Dôležité však je, že sa nevzdali a na vlastných chybách sa poučili. Veď o čo všetko by bol ochudobnený dnešný svet napríklad bez Alberta Einsteina či Leonarda da Vinciho? 🙂
Nebojte sa robiť chyby! Chyby sú živé. Dokonalosť je mŕtva. Buď sa vám to podarí, alebo sa niečo nové naučíte. Chyby sú príležitosti na zlepšovanie sa. Ak by bolo všetko perfektné, nebola by to nuda? Vážili by ste si vôbec to pozitívne bez toho negatívneho? Veď ani svetlo by ste nevideli, keby neexistovala tma.
Nebojte sa ani prijímať kritiku, radšej sa z nej naučte vyťažiť čo najviac. Neberte ju ako hrozbu, ale ako výzvu a príležitosť na rast. Možno vás to nakoniec bude aj baviť! 🙂
Kritika, spätná väzba a reflexia
Keďže „podávanie kritiky“ znie samo o sebe negatívne, uprednostňujem výraz „spätná väzba“. Spätná väzba (feedback) je v našom kontexte názor na niekoho konanie alebo správanie. Aj keď sa väčšinou spája s podávaním negatívnych správ, môže obsahovať aj pozitívne informácie.
Poskytovateľ spätnej väzby dáva najavo svoj pohľad na vec prijímateľovi. Osoba, ktorá poskytuje túto spätnú väzbu alebo kritiku, ju však môže podať deštruktívne alebo konštruktívne. Preto je veľmi dôležité ju vedieť správne podať (a samozrejme aj prijať).
Kým spätná väzba je vo forme oznamovacích viet, poznáme aj „reflexiu“, ktorá je formulovaná v podobe otázok – napríklad: Čo by si zmenil? Čo by si spravil inak? Čo sa ti páčilo/podarilo? Ako by si mohol spraviť „XY“, aby sa stalo „Z“? Ako by vyzeral ideálne zvládnutý projekt? Čo by bolo pre tvoj tím zaujímavé? Aké zmeny by ti uľahčili prácu/organizáciu? Čo je kľúčové v tomto projekte? Reflexia je často vhodným pokračovaním spätnej väzby.
V tomto článku sa dočítate, ako by mala vyzerať konštruktívna spätná väzba, aby padla na úrodnú pôdu. Kvalitná spätná väzba totiž (podľa štúdie Western Michigan University) dokáže zvýšiť produktivitu zamestnanca až o 5 – 20%. Tvrdí sa dokonca, že pravidelná spätná väzba je účinnejšia ako ročné hodnotenia zamestnancov.
Ako podávať spätnú väzbu (konštruktívnu kritiku)
Konštruktívna kritika musí byť podaná múdro a s dobrým úmyslom. Základom je úprimná komunikácia a budovanie dôvery. Užitočná spätná väzba má motivovať a posúvať prijímateľa. Okrem toho má zlepšovať vzťahy, výkon aj osobný rast človeka. Obsahom spätnej väzby by mali byť len pravdivé a cenné informácie.
Ešte pred tým, než začnete so spätnou väzbou, buďte pripravení
Na rozhovor by mali byť pripravené obe strany – poskytovateľ aj prijímateľ spätnej väzby.
Poskytovateľ spätnej väzby
- Kritiku by mala podávať autorita alebo niekto kompetentný.
- Pred stretnutím sa skúste vnútorne nastaviť vľúdne a priateľsky. Vaše telo a tón hlasu budú vysielať signály, ktoré navodia atmosféru bezpečia. Ak si svojim správaním a správnou spätnou väzbou vybudujete rešpekt, je väčšia šanca, že kritiku dotyčný prijme. Pri rozhovore totiž vplýva na prijímateľa 55% neverbálna, 38% paraverbálna a len 7% verbálna komunikácia.
- Pripravte sa na defenzívnosť zo strany prijímateľa, obhajovanie sa alebo vyvracanie toho, čo mu budete vytýkať.
Odporúča sa v niektorých prípadoch k rozhovoru vrátiť o pár dní, nakoľko až v druhej vlne sú prijímatelia kritiky ochotní postaviť sa k zmene a výhradám vo svojom správaní konštruktívne a vziať ich ako príležitosť na rast. S prijímateľom môže byť reč už ľahšia, v ideálnom prípade už popremýšľal nad podnetmi a bude lepšie spolupracovať.
- Pri kritike nemajte žiadne predpoklady, predsudky a domnienky. Možno zlyhanie či chyba človeka sa stala z iného dôvodu, než si myslíte.
- Majte realistické očakávania. Aj tá najlepšie podaná spätná väzba nezmení sama o sebe osobnosť ani postoje človeka. Tie sa u dospelého človeka menia pomaly a ťažko.
- Zabudnite na sendvičovú metódu (t. j. spätná väzba v poradí: chváliť, kritizovať, chváliť) – pôsobí neúprimne a ovplyvňuje úroveň dôvery. Okrem toho, nakoniec prijímateľ neuverí ani úprimnej pochvale. Skúste však obsah vyvážiť tak, aby to nebolo len o negatívach.
Prijímateľ spätnej väzby
Prijímateľ spätnej väzby by mal byť pripravený na stretnutie. Spýtajte sa ho, či je pre neho v poriadku sa teraz porozprávať o vzniknutej situácií. Má pochopiť, čo je dôvodom na stretnutie a čo chcete dosiahnuť. Takéto uvedenie pomôže vyhnúť sa tomu, že ho „chytíte nepripraveného“, a tiež mu tým dávate pocit autonómie v spoločnom rozhovore.
14 odporúčaní pre konštruktívnu spätnú väzbu
- Rozhovor by sa mal diať medzi štyrmi očami. Prijímateľ by sa mal cítiť bezpečne.
- Aby bola spätná väzba efektívna, musí byť vhodne načasovaná. To znamená v čase, keď je problém ešte aktuálny. Neodporúča sa odkladať ju na neskôr, aby nestratila svoj efekt.
- Spätná väzba by mala byť konkrétna, jasná, vecná, stručná a jednoducho formulovaná. Nemala by byť vágna, aby neostalo miesto na dohady. Čím konkrétnejšie, tým účinnejšie. Treba vymenovať konkrétne veci, ktoré sa vám nepáčia. Oprite ju o fakty, merateľné výsledky a pozorovateľné správanie, aby prijímateľ lepšie rozumel tomu, o čo ide a čo od neho presne chcete a očakávate. Najhoršie je vzbudiť dojem, že niečo je zle, ale vlastne prijímateľ ani nechápe, že čo presne. Toto by bola živná pôda pre to, aby potom špekuloval, že ide o osobné nesympatie alebo nespravodlivosť.
- Spätná väzba má byť zameraná na problém, nie na osobu. Reagujte na udalosť, predmet, správanie, jednanie či konanie, nie na osobu. (Napríklad: „To, že si včera nezamkol trezor, bolo nezodpovedné.“ Nehodnotiť osobu: „Si nezodpovedný!“)
- Komunikujú sa objektívne skutočnosti, nie subjektívna mienka.
- Jednajte s úctou. Dajte si záležať na tom, aby spätná väzba neranila dôstojnosť prijímateľa spätnej väzby. Ostaňte objektívni, ale chápaví a empatickí. Zvoľte vhodný spôsob podania a ovládajte svoj prejav.
- Spätná väzba musí byť úprimná. Prijímateľ spätnej väzby musí vedieť, že je mienená dobre, je opodstatnená a vychádza zo záujmu pomôcť.
- Overujte porozumenie.
- Ponúknite zmysluplné a hodnotné riešenia alebo uveďte jasné príklady, ako by ste takú situáciu riešili vy sami. Navrhnite zlepšenia, ako si predstavujete, aby sa to vyriešilo. Aby mal prijímateľ šajn, čo od neho očakávate, predstavy by mali byť jasné, hmatateľné, praktické. Nemali by byť všeobecné (napr. „lepšie prezentovať“), ale konkrétne („udržiavať očný kontakt s publikom“ alebo „hovoriť pomalšie“ a pod). Navrhnuté riešenia by mali byť aj reálne dosiahnuteľné v čase. Zdieľajte zrozumiteľne, čo očakávate.
- Spätná výzva musí byť neobviňujúca. Vyhnite sa obviňujúcim výrazom, súdeniu, „ty“ vyhláseniam, generalizovaniu. Namiesto „nikdy nie si…“, radšej použite „všimol som si, že…“, „len sa domnievam, čo vám mohlo sťažiť…“ a pokojne sa spýtajte, ako mu môžete pomôcť. Poukážte na to, čo sa netoleruje, no povedzte to chápavým a empatickým spôsobom. Ukážte svoj záujem. Hovorte o svojich pocitoch v prvej osobe: „všimol som si, že…“, „cítim, že..“, „verím…“.
- Spýtajte sa prijímateľa na názor na danú situáciu. Buďte otvorení konverzácii. Hľadajte spoločné riešenie. Spýtajte sa ho, čo s tým plánuje robiť, ako by ste podľa neho vedeli zlepšiť danú situáciu, čo si o tom on myslí, ako to vníma, ako to on cíti a pod. Dajte mu možnosť vysvetliť jeho pohľad na situáciu, aby ste lepšie pochopili, čo sa stalo. Spýtajte sa, či si myslí, že ste spravodlivo ohodnotili danú situáciu. Ponúknite mu podporu, vytvoríte tak transparentné a dôverné prostredie.
- Vysvetlite prijímateľovi spätnej väzby dopad jeho konania (na rozvoj firmy, vzťah, rodinu a pod.).
- Nezabudnite spomenúť aj pozitíva – to, čo funguje, čo prijímateľ robí dobre. Skúste túto pozitívnu časť spätnej väzby v rozhovore neodbiť všeobecným „inak som spokojný“ alebo „inak je všetko v poriadku“.
- Urobte si čas na pravidelnú spätnú väzbu. Vo firemnom prostredí si zamestnanec bez akejkoľvek spätnej väzby môže pripadať prehliadaný alebo mať pocit, že mu všetko prejde. Ak ju prijímateľ nezvykne dostávať, pozvánka na stretnutie pre neho automaticky znamená, že pôjde o nespokojnosť a kritiku, čo ho negatívne ovplyvňuje.
7 zásad, ako prijímať spätnú väzbu (kritiku)
- Mali by ste si uvedomiť, že podávateľ kritiky vám nemusí chcieť uškodiť, ale pomôcť.
- Dôležitý je váš postoj, ako so spätnou väzbou naložíte. Prijmite ju s nadhľadom.
- Neberte to osobne, kritika je o vašom správaní, vystupovaní, činoch, nie o vás.
- Neignorujte ju a nevyhýbajte sa jej. Práve naopak, nebojte sa vypýtať si spätnú väzbu aj sami.
- Potrebujete ľudí, ktorí vám dajú kvalitnú spätnú väzbu, aj vďaka nim sa zlepšujete.
- Kritika ja zdroj informácií, vďaka čomu sa o sebe dozviete viac. Môžete ju zanalyzovať a nájsť lepšie riešenia. Popremýšľajte nad tým, čo vám bolo zdieľané a rozhodnite sa, čo s tým spravíte.
- Buďte k sebe úprimní. Bola kritika oprávnená? Aké ponaučenie si môžete odniesť?
Na záver by som dodala ešte dva pekné citáty, na ktoré by ste mohli myslieť, keď budete niekoho kritizovať:
„Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom.“
Rozprávajte sa s ľuďmi a kritizujte ich tak, ako chcete, aby niekto iný jednal s vami, keď urobíte chybu alebo sa vám niečo nepodarí.
Nezabúdajte aj na pozitívny vnútorný rozhovor a súcit so sebou samým. Často svojim najväčším kritikom sme my sami.