Ako nepodliehať kognitívnej disonancii? Čo to vlastne znamená?

Možno ste si pomysleli, „ale veď to je iba pár hranoliek, nedám si za to zajtra obed, prečistím sa čerstvými šťavami.“ Alebo „veď to je iba pár cigariet a trocha alkoholu, musím sa predsa dať do nálady, od zajtra znova nefajčím!“ Spočiatku ste sa mohli cítiť naozaj nešťastne z toho, že porušujete vašu vôľu a nadstavenie, ale zrazu si tieto fakty, ktoré ste urobili, začnete racionalizovať. Alebo si zoberme seba samých. Fajčíme, aj keď vieme, že to môže viesť k rakovine. Túto myšlienku sa snažíme znemožniť a „ospravedlniť“ ju názorom, že potrebujem si zapáliť, pretože potrebujem odstrániť úzkosť alebo si vnútorne hovoríme, veď mne sa také niečo ako rakovina nemôže stať, to sa stáva tým druhým. No tam vzadu niekde v nás je tá pravda ukrytá a pokúša sa stále dostať na povrch, no naša konformná myseľ ju nedokáže akceptovať a tak si v okamihu vytvára racionálne dôvody dovtedy, prečo to tak nesmie byť, popiera dovtedy, kým nenachádza posledné riešenia.

 A takto sa človek ocitá v dizonancií. Je to stav, kedy sú naše presvedčenia a názory o niečom inkonzistentné, v nesúlade s tými druhými alebo s naším aktuálnym správaním, akciami. Prečo sa to s nami deje? Pretože to niečo, čo sa v okamžiku snaží vynárať, vytvára v našich telách psychický diskomfort.