„Vždy, keď bol Valentín mi doniesol kvety, išli sme na večeru a potom sme mali spolu krásny intímny čas. Tento rok sa môj partner už od rána správa inak ako som zvyknutá. On ma už určite nemá rád, lebo mi tie kvety nedoniesol, takže to znamená, že sa mu asi nepáči náš súkromý čas v spálni.” Aj takto to vyzeralo v hlavách mnohých žien počas sviatku zaľúbených. Psychológ Victor Harold Vroom na týchto príkladných očakávaniach založil jeho teóriu očakávania. „Niektoré udalosti sa opakujú a my ich začneme brať ako samozrejmosť, ako niečo, čo tak má byť. Teda už automaticky očakávame, že sa to udeje podľa našej fiktívnej normy. Predpokladáme, že sa naše očakávania naplnia a ak náhodou nie, príde nespokojnosť. Avšak nespokojnosť nie s celou situáciou, ale nespokojnosť s nenaplnenými očakávaniami,” vysvetľuje teóriu očakávania v knihe Úspech si ty mentálna koučka Silvia Langermann, ďalej nabáda na možné dôsledky takéhoto rozmýšľania, „ak sa naše správanie prispôsobí našim naplneným alebo nenaplneným očakávaniam, stratíme objektivitu a nadhľad. Pravdepodobne naše konanie nebude reálne, ale skôr sa staneme účastníkom hry „transformačný dialóg”.Ak si teda niečo myslíme, ešte to neznamená, že si to myslí aj náš partner. Ten nám do hlavy nevidí a ak mu o našich očakávaniach nepovieme, nevie ich ani naplniť. 

Ďalšia situácia, do ktorej sa v súčasnosti dostáva mnoho z nás je hodnotenie vzťahu na základe kritérií ostatných, kamarátov alebo trendov, ktoré konzumujeme cez médiá. Z každej strany sa na nás valia štatistiky o výkonoch, a to nielen v pracovnej, ale aj sexuálnej oblasti (obzvlášť na Valentína). Z reklám alebo z úst známych môžeme dostávať otázky typu: „Koľko razy máte sex za týždeň?A to ste ešte nepoužili sexuálne pomôcky? Prečo si neobliecť trendy spodnú bielizeň?” Čo keď niekomu vyhovuje mať romantické chvíľky len raz za pol roka nakoľko si prechádza menopauzou alebo je po ťažkom pôrode? Je azda takýto prístup zlý? Čo ak je muž romantik a mal v živote len jednu ženu? Robí to z neho horšieho chlapa v spoločnosti? Podľa psychológa Honza Vojtka takouto súťaživosťou medzi sebou zbytočne vo vzťahoch vytvárame tlak. Porovnávaniu môžeme zabrániť len tým, že si uvedomíme, že druhí nežijú môj vzťah. Vojtka ďalej nabáda ľudí k tomu, aby sexualitu a sex opäť začali vnímať bez hodnotenia, nepoužívali diagnostiky, nesúťažili a neurčovali, čo je a nie je normálne. „Sexualita totiž existuje v spektre, čo znamená, že naše potreby sexuality sú rozmanité, pestré, a to, že každý máme k sexu rôzne prístupy a žiadny prístup nie je ani zlý, ani dobrý. Je náš,” opisuje Vojtka.