toggle menu

Pracovné vyhorenie je značne pervazívny stav, ktorý je ťažšie zvládnuteľný. Do značnej miery súvisí s pracovným stresom a charakterizujú ho tri prvotné a najčastejšie varovné signály.

„Treba spomenúť, že najväčšími adeptmi na vyhorenie sú pracovníci z pomáhajúcich profesií, kedy hovoríme o tzv. únave zo súcitu. “

Jednak je to emocionálne vyčerpanie, kedy si zamestnávatelia, kolegovia a koučovia všímajú, že klient sa sťažuje na neustálu únavu, podráždenosť, návaly smútku, ktoré ústia do plaču s pocitmi úzkosti. Ďalej pozorujeme to, že zamestnanec už dlhšie nepociťuje žiadnu motiváciu do práce, práca a projekty ho už prestali baviť a napĺňať, dokonca pociťujú určitú hostilitu a neochotu ďalej so svojimi kolegami spolupracovať. Jednoducho, akoby voči práci rezignovali. Strácajú sebavedomie v ich vlastnej schopnosti byť kompetentnými či vhodnými na danú pracovnú pozíciu, ale aj v ich schopnosti plánovať a byť dostatočne zodpovednými. Treba spomenúť, že najväčšími adeptmi na vyhorenie sú pracovníci z pomáhajúcich profesií, kedy hovoríme o tzv. únave zo súcitu. Je to podobný syndróm, známy aj ako sekundárny traumatický stres, kedy má po rokoch sociálny alebo zdravotný pracovník zníženú kapacitu súcitu a empatie voči svojim klientom, pretože sa nepretržite a opätovne vystavuje emocionálne vyčerpávajúcim zážitkom, živým obrazom a prežívaniu traumatických udalostí prostredníctvom terapie klientov. Vidíme to najčastejšie napríklad u sestričiek v nemocniciach alebo u sociálnych pracovníkov. Ale tu by som podotkla, že primárnym rozdielom medzi burn outom a únavou zo súcitu je ten, že syndróm vyhorenia je charakterizovaný pocitom, že nie sú splnené pracovné požiadavky a termíny, zatiaľ čo únava zo súcitu je charakterizovaná zúfalstvom a pocitom viny, že nie je možné zabrániť bolesti a strachu u pacientov alebo klientov. Preto sa tu môže líšiť nadstavenie toho, ako treba s mysľou vyhoreného klienta  pracovať a smerovať ho určitým smerom. Pri koučingu je veľmi dôležité jasne si zodpovedať problém, ktorý sa za burn outom skrýva, a aj to, aký je jeho typ pracoviska.

Vo všeobecnosti zdrojom symptómov a príčin burn outu je vo veľkej väčšine pracovisko samotné, preto sú spúšťače veľmi individuálne. Avšak, skrytými príčinami, ktoré u klientov vidíme, sú zvyčajne neschopnosť odpojiť sa od práce ani po pracovnej dobe, prezeranie emailov a pracovných záležitostí na mobile, absencia harmonogramu pre osobný život a preto aj nedostatok času pre vlastný oddych, hobbies či socializáciu so svojimi kamarátmi.

 

Aké sú najčastejšie podpovrchové príčiny, ktoré klienti z Power Coaching spomínajú?

Najčastejšie sa stretávam jednoznačne s tlakom na zamestnancov, ktorí vytvárajú či už vedúci pracovníci, prípadne kolegovia, čo vedie priamo k vyhoreniu. Ďalšou príčinou je chyba worklife balance. Tu je potrebné si uvedomiť, že musíme venovať našu pozornosť aj zladeniu pracovného života so súkromným, nakoľko by som to označila ako „nikdy nekončiaci proces“. Dnes, v uponáhľanom svete, hrá čas veľkú rolu, ktorý si často nedokážeme naplánovať ideálne, no zároveň chceme všetko stíhať a všetko mať ihneď.

Medzi ďalšie príčiny, s ktorými sa u svojich klientov stretávam sú prílišná koncentrácia na prácu a spomenula by som ešte ľudí so syndrómom „chcem zachrániť svet“. Tieto podpovrchové príčiny môžu taktiež viesť k vyhoreniu.

Stretli ste sa aj s inými príčinami okrem pracoviska/práce, napr. kvôli životnému štýlu klienta?

Áno, dokonca veľmi často a tiež pri vlastnostiach, ktoré sa v spoločnosti považujú za pozitívne. Spomenula by som jednu moju dlhoročnú klientku, ktorej príčina vyhorenia bola pomoc druhým. Nedokázala povedať nie. Hoci mala dobré úmysly, ľudia ju začali zneužívať a prestala sa venovať samej sebe. Ak takýto stav nastane, obeť už nie je schopná ďalej jednať s ľuďmi ani zvládať každodenné problémy. Preto je nevyhnutné sa pozastaviť a začať hľadať riešenie.

Ako pracovník postupne zisťuje, že vyhorieva?

Jedny z dôvodov, prečo je vyhorenie ťažko zvládnuteľné sú tie, že pre klientov je veľmi ťažké odstrániť zdroj burn outu na danom pracovisku, pretože by to viedlo k tomu, že by prácu museli opustiť. Druhá vec je tá, že burn out je stav, ktorý sa vyvíja veľmi pomaly a je často nepovšimnutý alebo začínajúce zmeny ignorujú, až kým je neskoro. Ak k nám príde klient a má podozrenie na burn out, pre nás je dôležité, aby sme sa na koučingovom sedení v prvom rade kriticky pozreli na pracovné prostredie klienta a jeho správanie na pracovisku. Je dôležité zamerať sa na otázky, či napríklad koučovaný často pracuje aj mimo pracovných hodín, či je preťažený povinnosťami, či v práci existuje jasná komunikácia alebo či  si klient dokáže nájsť čas na oddych po práci. Pretože pracovný život nemôže vyzerať ako beh maratónu bez prestávky. Pravidelné zotavovanie sa po práci musí byť neodlúčiteľnou súčasťou. Klienti nám často uvádzajú, že strácajú nadšenie, nedokážu sa sústrediť, prepadajú pesimizmu a mnoho ďalších príznakov, ktoré môžu vyústiť do stavu, že pracovník vyhorí.

Máte nejaké ďalšie skúsenosti a príbehy z praxe napr. koučovanie vyhoreného človeka?

Ako som už spomenula, burn out má rôzne úrovne resp. fázy. Tie kritickejšie stavy už žiaľ koučovať nedokážeme, tam už koučing jednoducho nepomôže. Ideálne je koučovať ešte pred vyhorením a preto je dôležité podchytiť tento stav a vyhľadať pomoc. Tu by som spomenula ako príklad jedného pána, ktorý prišiel práve v tom kritickom stave vyhorenia. Nemal v sebe už žiadnu motiváciu, ani chcenie, s ktorými by sme dokázali počas koučingu pracovať. Výsledkom však musí byť pravý opak, no často je výsledkom úplne niečo iné, ako si myslíme. Prípadne som sa stretla na sedení aj s človekom, ktorý strácal záujem o druhých ľudí a začínal byť voči ľuďom agresívny. Zhoršenie vzťahov a strata angažovanosti je taktiež akousi obrannou reakciou pred ďalším vyčerpaním.

Existuje nejaký psychický stav, s ktorým by sa burn out mohol zmýliť?

Mnoho! Dokonca ste si možno už aj všimli, dnes je veľmi moderné nazývať aj nepatrné psychické stavy burn outom, ako napríklad únava alebo strata inšpirácie. Vyhorenie sa môže často zamieňať aj za stres. Rozdiel spočíva v tom, že stres dokážeme dostať pod kontrolu, avšak vyhorenie je neporovnateľne závažnejší stav, nakoľko prestávame mať schopnosť regenerovať svoje sily.

Dá sa po určitom čase navrátiť do zdravého stavu ako pred vyhorením, alebo to bude po „vyliečení“ navždy iné?

Zotavovanie sa z vyhorenia je ťažké a vyžaduje si nepretržitú prácu na vyrovnanie sa a navrátenie na správnu cestu. To, ako to bude úspešné, vždy záleží od klienta a jeho „sebamonitorovania“ svojich emócií a myšlienok následne aj po sedeniach. Samozrejme, je nepravdepodobné, že klienti pracovnému stresu úplne zabránia alebo si nemožno myslieť, že ho už nikdy nezažijú. Ide skôr o úspešné nadstavenie mysle, a pokiaľ si klient urobí nové návyky, nevidím žiadny problém pre nový udržateľný a zdravý osobný aj pracovný životný štýl.

Čo je podľa vašich skúseností najlepšia, osvedčená a najefektívnejšia cesta urobiť ako prvé hneď, ako človek pocíti, že niečo nie je v poriadku ?

Prvé je uvedomenie si, že vyhorenie je v podstate celková vyčerpanosť. Akoby ste boli niekoľko rokov baterka, ktorú ste pravidelne nedobíjali a jednoducho zhasla. Najlepšie je, ak vo firmách existuje HR špecialista, ktorý si dokáže všímať skryté signály, kedy ich zamestnanci začínajú byť vyhorení, a napokon s nimi vedieť pracovať a motivovať ich. Nie je vôbec na škodu vo firme investovať do vzdelávania odborníkov v oblasti ľudských zdrojov, pretože by mali byť práve tými, ktorí majú prispievať k zdravému pracovnému prostrediu hlavne so zameraním sa na svojich zamestnancov, keďže zamestnanci sú hlavnou hybnou silou celého pracoviska. V dnešnej spoločnosti sú ešte stále badateľné problémy na týchto pozíciách, pretože stále sa dá nájsť nespravodlivé zaobchádzanie v práci, zlá komunikácia, nepodporujúci manažéri, nereálny časový tlak alebo nezvládnuteľné pracovné zaťaženie, čo sú na pracovisku najväčšími prispievateľmi vyhorenia u zamestnancov.

Má Power Coaching skúsenosti s nadstavovaním nejakých zmien u manažérov vo firmách, ktoré sa týkajú takýchto problémov?

Nakoľko sa táto téma rieši vo firmách na dennej báze, pred približne štyrmi rokmi sme vytvorili projekt resp. službu Power Consulting, v rámci ktorej sa špeciálne venujeme aj vyhoreniu. Keďže vyhorenie nastáva prevažne v profesiách, ktoré pracujú s ľuďmi, mnohé firmy dbajú na prevenciu a zdravie svojich manažérov, čím som sa neraz aj ja stretla so situáciami, v ktorých bol potrebný komplexný audit a zmena kľúčových procesov firmy.

Asi najväčší extrém, čo sa týka vyhorenia, bol istý manažér nemenovanej menšej spoločnosti, ktorý dlhú dobu nedokázal uznať potrebu externej pomoci. Snažil sa všetko zvládnuť vlastnými silami a začínal sa dostávať do stavu neschopnosti kontroly, nie len svojich zamestnancov, ale celej svojej spoločnosti. Jediné šťastie bolo, že potrebu pomoci uznal včas, nastavili sme konkrétne opatrenia a procesy riešenia a dnes je už z malej firmy, dovolím si tvrdiť, veľká úspešná spoločnosť.

Taktiež sa často stretávam s vyhorením v tíme, kde manažéri zápasia s pocitom nespravodlivosti, súťaživosti alebo nedostatkom komunikácie.

Viete nám poskytnúť konkrétne kroky, ktorými by sme predišli stavu extrémneho vyhorenia, resp. pri ktorom by už koučing nedokázal napomôcť?

Ide o veľmi dôležitú vec a preto by si mal každý najprv zodpovedať otázku starostlivosti o seba, ktorú v podstate ľudia zanedbávajú.  Metaforicky povedané, vyhorení ľudia sa po práci musia naučiť na ten gauč si jednoducho ľahnúť. Ovplyvniť extrémne vyhorenie sa spočiatku dá nadstavením si 3 dennodenných aktivít, ktoré treba robiť aj nasilu, ak sa inak nedá. Prvými krokmi by malo byť to samotné konanie a odhodlanie niečo zmeniť, takže do každého dňa treba začať zahŕňať sociálne aktivity, relaxačné aktivity, pokojne aj to, že si na ten gauč po práci ľahnú, zaspia alebo vôbec nič nerobia, a fyzické aktivity. Až v ďalších fázach sa dá s mysľou človeka efektívne pracovať.

Čo sa týka pracovníkov z pomáhajúcich profesií, riešenie spomínanej únavy je dvakrát dôležitejšie, pretože v rukách majú zodpovednosť za život človeka a nemôžu si dovoliť robiť zlé rozhodnutia vrátane nesprávnej diagnózy. Stratégia pre zotavenie sa je podobná tej pri vyhorení, ale pri týchto klientoch je potrebné zdôrazniť dôležitosť starostlivosti v prvom rade o seba, teda, aby si nachádzali hlavne čas sami pre seba. To je to, s čím najviac bojujú, že nevedia samých seba uprednostniť pred druhými ľuďmi.

Existuje nejaká celoživotná prevencia proti vyhoreniu?

Čo sa nám najviac osvedčuje, je to, že vyváženie pracovného a súkromného života je podstatnou zásadou, ktorú si musí uvedomiť každý, ktorý začína pracovný život. Mať aktivity a nadstavenie mysle, ktoré zabezpečujú tzv. work-life balance. Vtedy má človek dostatok energie, času a odhodlania žiť ako aj v osobnom živote, tak aj v pracovnom živote. Za posledný rok si niektorí mohli vyskúšať aj home-office, čo je tiež jednou z ciest, ktorá by potenciálne mohla fungovať ako prevencia proti burn outu, pretože poskytuje viac času a flexibility pre starostlivosť o domácnosť a staranie sa o deti, aj keď na druhej strane je taktiež možné ľahko vhupnúť do nekonečného pracovného cyklu. Preto je tu dobré nadstaviť si určité tvrdé pravidlá, ktoré im budú fungovať, ako: prerozdelenie si zodpovedností medzi partnermi, nadstaviť si primeranú dĺžku pracovného času, ktorá má mať niekoľko prestávok za deň a zakomponovať pravidelný pohyb pokojne aj so známymi, pretože dnes sa od počítača pohnúť nedá. Vyhorení ľudia sú práve tí s nedostatkom alebo nepravidelným spánkom, čo narušuje ich celkovú vitalitu. Potrebné je taktiež strážiť si aj pravidelnú interakciu so známymi. Prevencia je vždy lepšia ako už riešenie vzniknutého problému.

 

Poskytnete nám ešte na záver nejaké ďalšie rady a skúsenosti z praxe pre celoživotnú prevenciu? Prípadne vhodné vzdelávacie kurzy ako prevencia?

 

Prevencia predovšetkým spočíva v zadefinovaní si priorít, prípadne v nastavení si harmonogramu a teda v pravidelnosti. Ďalším dôležitým faktorom, ako sa burn outu vyhnúť, je dôsledná komunikácia s okolím, nastavenie si hraníc a ich okamžité uvedenie do platnosti. U svojich klientov vnímam, že hoci mnohí veľa pracujú, vďaka udržiavaniu si svojich koníčkov a záujmov, ktoré ich bavia a napĺňajú, dokážu vyvetrať svoju  myseľ natoľko, že im vyhorenie absolútne nehrozí. Odporúčam dokonca meniť v rámci svojich záľub aj prostredie, nakoľko stereotyp môže vytvárať stres. Je to skvelý typ pre udržanie rovnováhy medzi osobným a pracovným životom. Pri tomto je potrebné sa naučiť disciplíne a schopnosti hovoriť „nie“. Preto aj v rámci Power Coachingu pravidelne školíme témy, ako sú práve Time management alebo Ako sa naučiť povedať nie, vo firemnom prostredí odporúčam personálny audit, nakoľko je firme tvz. šitý na mieru.

Pridaj komentár

Layer 1
Prihlásiť sa Categories
Tento web používa cookies. Pokračovaním prezerania stránok súhlasíte s ich použitím.