V animovanom filme Krúdovci od DreamWorks je hneď na začiatku skvelá scéna. Jaskynný muž Greg v nej rozpráva rodine pre spaním príbeh o malom zvedavom medveďovi. Medveď chcel zažiť niečo nové, spoznať svet. Vykradol sa z jaskyne, vyliezol na vrchol hory, tam zbadal niečo nové a…zomrel.

Greg z praveku rozpráva tento príbeh svojej rodine každý večer, menia sa situácie, do ktorých sa medvieďa vďaka svojej zvedavosti dostáva, no každá končí rovnako – jeho smrťou. Účel príbehov je jasný, vystrašiť deti tak, aby ich ani nenapadlo chcieť skúšať nebezpečné veci. A nebezpečné v tomto prípade znamená všetko neznáme. Greg a jeho rodina sa v príbehu na podnet cudzinca vydávajú preč zo svojej jaskyne, aby unikli výbuchu sopky. Na ceste ich čaká veľa neznámych vecí a postupne prídu na to, že neznáme nemusí byť nevyhnutne nebezpečné.

Ľudstvo už nežije v jaskyniach, pokročili sme k životu v klimatizovaných domoch, kde máme k dispozícii najnovšie technológie. Vieme ako funguje svet a máme pocit, že je len málo toho, čo ešte nepoznáme. Naše inštinkty časom otupeli a zostať sami v divočine, mali by sme veľký problém niečo uloviť, no strach z neznámeho nám zostal. Aj keď sa už nemusíme báť tigrov, čo nás prenasledujú, ani príslušníkov iných kmeňov, čo nám chcú vziať územie alebo zásoby,

strach stále potrebujeme. Prečo? Strach nám totiž umožňuje prežiť. Náš mozog je nastavený na to, aby neustále „skenoval“ prostredie, v ktorom sa nachádzame a vyhodnocoval, či nám nehrozí nebezpečenstvo.

Ak zažívame známe situácie, v ktorých už vieme reagovať, navštevujeme známe miesta a jednáme s predvídateľnými ľuďmi, vie, že nám nič nehrozí. Dokážeme fungovať normálne, bez stresu a zvládame svoje povinnosti. Lebo náš mozog nikde nevidí hrozbu. No len čo ju zbadá, prepne sa do stavu pohotovosti. Hrozba pritom nemusí byť skutočná, nemusí nás naháňať tiger. Stačí, že si nás nečakane zavolá šéf alebo že máme mať prezentáciu, či dostaneme úlohu, ktorú sme ešte nikdy nerobili. Nejde o život, šéf nás nezje a prezentácia aj úloha sú s veľkou pravdepodobnosťou zvládnuteľné. Napriek tomu náš mozog reaguje rovnako ako keby hrozba bola reálna. Neznáme situácie nás vystavujú niečomu novému a nové môže znamenať nebezpečné. Pretože náš mozog si zodpovedne plní svoju základnú úlohu – ochrániť nás, vyhodnotí nové automaticky ako potenciálnu hrozbu. A podľa toho reaguje na všetko, čo sa deje v tú chvíľu v našom okolí.

Všimnete si to. Do tela sa vám začnú vyplavovať hormóny, ktoré vám majú pomôcť rýchlo reagovať. Najprv pocítite nával adrenalínu, to sa vaše telo pripravuje na jednu z troch obranných reakcií: uteč – bojuj – zamrzni. Zvýši pozornosť, aby ste si viac všímali, čo sa okolo vás deje. Srdce vám bije rýchlejšie, svaly sa napnú a až spätne si často uvedomíte, že ste v takej chvíli lepšie počuli alebo vnímali detaily. Adrenalín vám dodá silu a výbušnosť, umožní vám utekať alebo bojovať, ak bude treba. Ďalším hormónom je kortizol. Ten spôsobí, že vaše telo je v stave pohotovosti a plne sa sústreďuje na prítomný okamih. Zrazu si cestou do šéfovej kancelárie všimnete, že ste napätý, v hlave zvažujete možné scenáre a odhadujete, čo vám hrozí. Potíte sa, plytko dýchate, vaše pohyby sú rýchle a mimovoľný zvuk vás môže vystrašiť oveľa viac ako za normálnych okolností. Vaše telo sa pripravuje čeliť hrozbe a váš mozog doslova kričí „Zomrieš!“ Zažívate stres vyvolaný strachom z neznámeho.

Cestovanie do neznáma

Nemôžeme zo svojho života odstrániť všetko nové a neznáme. Ani nechceme, prišli by sme o možnosť zažiť nové veci, spoznať nových ľudí a náš život by bol jednotvárny a nudný. Môžeme však naučiť svoj mozog vysporiadať sa so svojim strachom, aby nás neobmedzoval. Odporúčame nasledovné kroky:

  1. Prvým krokom je vždy uvedomenie

Základom je uvedomiť si, čoho sa vlastne bojíme. Až keď zistíte čo váš strach spôsobuje, viete sa s ním vysporiadať. Skúmajte svoje pocity a myšlienky vždy keď vás ovládne strach. Čoho presne sa bojíte? Prezentovania svojej práce pred publikom, toho, že sa na vás všetci pozerajú alebo, že striehnu na chybu, ktorú pritom môžete urobiť? Keď pomenujete pravú príčinu, viete sa lepšie pripraviť na to, čo vás čaká. Pripravíte si lepšiu prezentáciu, vyskúšate si ju pred zrkadlom alebo rodinou, uvedomíte si, že tí ľudia si prišli vypočuť, čo chcete povedať a nie vás súdiť.

  1. Nevytvárajte si scenáre

Keď nás čaká niečo neznáme, snažíme sa odhadnúť aké to bude. Vychádzame pritom z našich minulých skúseností a z toho, čo sme počuli od iných. Naša fantázia je schopná vykresliť nám najrôznejšie možné scenáre toho, čo nás čaká. Keďže ale platí, že náš mozog nás chce v prvom rade ochrániť, bude sa zameriavať najmä na hrozby a tieto scenáre budú prevažne negatívne. Ak nechcete, aby vás negatívne myšlienky prevalcovali, musíte ich zastaviť skoro. Uvedomte si, že premýšľať dopredu o všetkých nástrahách blížiacej sa udalosti vás môže zbytočne oslabiť. Strach sa vám dokáže usadiť v tele a nedovolí vám reagovať správne, keď to bude potrebné.

  1. Buďte prítomný

Môžete mať pocit, že žijete v prítomnosti. No skúste povedať, na čo práve teraz myslíte. Na to, čo teraz robíte alebo už premýšľate nad tým, čo vás čaká? Na prítomný okamih sa totiž sústredíme oveľa menej ako sa nám zdá. Vstaneme a premýšľame, čo musíme v ten deň vybaviť. Cestou do práce premýšľame, čo nám šéf povedal včera a ako to myslel, aké maily máme poslať, kam pôjdeme na obed. Pri práci premýšľame, čo treba nakúpiť a vybaviť cestou domov a cestou domov premýšľame, čo si dáme na večeru a ako sa tešíme do postele. Na vnímanie prítomného okamihu, svojich myšlienok a pocitov tak zostáva len málo času. Väčšinu času rozoberáme, čo nás čaká alebo čo sa nám stalo v minulosti. Keď premýšľame nad tým, čo nás čaká, žijeme v očakávaní budúcnosti. Keď dokola rozoberáme, čo sa nám prihodilo v minulosti, prežívame stále znova minulosť. Byť viac v prítomnosti si vyžaduje trénovať svoju myseľ, aby neodbiehala z prítomného okamihu. Jednou zo základných techník je sústrediť sa na svoje telo. Môžete meditovať, no pomáha aj len jednoducho si uvedomiť svoj dych a naučiť sa tzv. hlboké dýchanie. Jeho priekopníkom vo svete je Wim Hof, návod ako jeho metódy využívať prináša aj Češka Tereza Kramerová (www.terezakramerova.cz).

  1. Odpoveď prečo máte strach môže ležať vo vašej minulosti

Ak si uvedomujete, že neznáme nie je naozajstnou hrozbou a napriek tomu sa neviete zbaviť strachu, je možné, že ho u vás vyvoláva niečo z vašej minulosti. Spýtajte sa, čo presne je to, čoho sa bojíte a kedy v minulosti ste takýto strach zažili. Ako ste sa vtedy cítili, čo sa vtedy stalo a ako sa tá situácia nakoniec vyriešila?

  1. Pripravte sa

Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku platí v tomto prípade na 100%. Aj keď sa neviete úplne pripraviť na neznáme situácie, môžete si nacvičiť jednotlivé kroky alebo činnosti. Odprezentujte svoj príspevok na stretnutie najprv kolegovi a vypýtajte si jeho názor. Keď máte cestovať do neznámeho mesta, zistite si o ňom potrebné informácie, spravte si plán cesty, vytlačte mapu, spíšte dôležité kontakty, pozrite si o ňom video. Keď budete novú činnosť vykonávať, spoja sa vám nové veci s týmito kúskami informácií, ktoré ste si prípravou uložili v mozgu a budete istejší. A to znamená aj pokojnejší.

Ukazovateľom toho, že niečo nie je v poriadku sú ako prvé vaše pocity. Ak ich neovládnete, môže strach z neznámeho ovládnuť vás a zabrániť vám vidieť veci aké naozaj sú.

To ako reagujete, ste sa naučili opakovaním. Dôležité je uvedomiť si, že to môžete zmeniť rovnakým spôsobom – opakovaním nového správania. Preto si do života zaraďujte aj neznáme veci. Nemusíte utekať pred vybuchujúcou sopkou ako Greg a jeho rodina. Stačí odvážiť sa robiť malé neznáme veci. Zmeňte cestu, ktorou chodievate do práce, prihovorte sa niekomu s kým stojíte v rade, naučte sa novú vec alebo sa prihláste na kurz, na konci ktorého bude test.

Na záver asi to najpodstatnejšie – koľko krát v živote ste už zvládli niečo, čo bolo pre vás dovtedy neznáme? Ak to počítame od detstva, odpoveďou je – nespočetne veľa krát. Každá takáto zvládnutá výzva vám potvrdí, že dokážete zvládať nové veci. A o to ide. V živote sa neznámu nevyhnete. Platí totiž, že jediná nemenná vec v ňom je zmena. Ak by to tak nebolo, ulovili by ste si dnes večer v lepšom prípade rybu, v tom horšom červíky, kývli svojmu susedovi Gregovi podozrievavo na pozdrav a deťom rozprávali na dobrú noc rozprávku o medvieďati, ktoré zomrelo pretože chcelo zažiť niečo neznáme.

Pridaj komentár

Tento web používa cookies. Pokračovaním prezerania stránok súhlasíte s ich použitím.